> Aktuálne    > Know-how - Systém    > Dotácie - Financovanie    > Reality - Firmy    > O nás
Nachádzate sa na starej neudržiavanej stránke, prejdite na novú ... http://www.mediacoeli.sk
Dotácie - Financovanie
Kombinácia grantových schém, dotácií a krytia likvidity pre PPP projekty.

JESSICA - Joint European Support for Sustainable Investment in City Areas (spolo?ná európska podpora pre trvaloudržate?né investovanie v mestských oblastiach)

JESSICA je iniciatívou Európskej komisie v spolupráci s Európskou investi?nou bankou a Rady Európskej banky pre rozvoj (od roku 2009). Jej cie?om je podpora udržate?ného mestského rozvoja a regenerácia územia prostredníctvom nástroja finan?ného inžinierstva.
Štáty EÚ sa rozhodli investova? ?as? alokovaných prostriedkov zo štrukturálnych fondov do revolvingových fondov, aby tým pomohli recyklova? finan?né zdroje, ktoré sú k dispozícii na zrýchlenie investícií do mestských oblastí v Európe.

JESSICA podporuje udržate?ný rozvoj miest podporou v nasledujúcich oblastiach:
mestská infraštruktúra – vrátane dopravnej, energetickej a vodovodnej/kanaliza?nej siete
dedi?stvo alebo kultúrne miesta – vhodné pre turistiku alebo iné trvaloudržate?né použitie
obnova hnedých parkov – vrátane vy?istenia a likvidácie ekologickej zá?aže
vytvorenie nových komer?ných priestorov – pre malé a stredné podniky, a podniky v oblasti IT a výskumu a vývoja
univerzitné budovy – špecializované pracoviská v oblasti medicíny, biotechnológií a ?alších oblastiach
zlepšenie energetickej ú?innosti

Príspevky z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) budú smerované do Fondov rozvoja miest (Urban Development Funds), ktoré ich budú investova? do projektov PPP alebo iných projektov zahrnutých do integrovanej stratégie udržate?ného rozvoja miest. Príspevky zo strany Fondov rozvoja miest môžu ma? formu equity, úverov a / alebo poskytnutia záruk.
V prípade potreby sa môžu riadiace orgány rozhodnú? na zriadení tzv. Holdingového fondu, ktorý následne presunie zdroje do viacerých Fondov rozvoja miest. Nie povinne, no odporú?a sa, aby zodpovedné orgány presunuli niektoré úlohy potrebné na implementáciu nástroja JESSICA na expertov. Vzh?adom na revolvingový charakter tohto nástroja, navrátené zdroje sú následne reinvestované do nových projektov rozvoja miest, ?ím sa recyklujú verejné fondy a podporí sa trvalo udržate?ný rozvoj a dosah prostriedkov EÚ a národných vlád.

Nástroje finan?ného inžinierstva ako JESSICA sú založené na poskytnutí návratnej pomoci zo štrukturálnych fondov na investície, ktoré by mali generova? výnosy, a tým vrátia zdroje investorov. Poskytujú udržate?nejšie alternatívu k pomoci tradi?ne poskytované prostredníctvom grantov.
Využite - kombináciou štrukturálnych fondov s inými zdrojmi financovania, ktoré už existujú, sa umožní a u?ah?í poskytovanie podpory vä?šieho po?tu projektov
Pružnos? - JESSICA ponúka flexibilitu z h?adiska štruktúry ako aj pri využívaní fondov ?i už formou equity, úverov alebo garancií, investície, ktorá sa môže prispôsobi? špecifickým potrebám konkrétnych krajín a konkrétnych regiónov.
Odbornos? - JESSICA umož?uje riadiacim orgánom štrukturálnych fondov, mestám a obciam spolupracova? so súkromným a bankovým sektorom. To pomáha navýši? investície, ako aj technické a kapacity pri realizácii projektov a riadenia.
Partnerstvo - JESSICA je výsledkom partnerstva medzi Komisiou, EIB a CEB, ?o môže pôsobi? ako silný katalyzátor vytvárania partnerstiev medzi krajinami, regiónmi, mestami, Európskou investi?nou bankou, CEB, ?alšími bankami, investormi at?., ktoré by mohli rieši? problémy mestských oblastí.

V rámci opera?ného programu, štrukturálne fondy môžu financova? výdavky na operáciu, ktorá obsahuje príspevky na podporu nástrojov finan?ného inžinierstva pre podniky, najmä malé a stredné ve?kosti, ako sú fondy rizikového kapitálu, záru?ných fondov a pôži?kových fondov, a na fondov rozvoja miest, tj fondy investujúce do verejného a súkromného sektora a iných projektov zahrnutých v integrovanom pláne udržate?ného rozvoja miest.
Ak sa takéto operácie organizujú prostredníctvom holdingových fondov, tj fondov zriadených na investovanie do nieko?kých rizikových kapitálových fondov, záru?ných fondov, pôži?kových fondov a fondov rozvoja miest, ?lenský štát alebo riadiaci orgán vykonáva je jeden alebo viac z nasledujúcich formy:
(A) zadanie verejnej zákazky v súlade s platným zákonom o verejnom obstarávaní;
(B) v ostatných prípadoch, ke? dohoda nie je verejnou zákazkou na služby v zmysle verejného obstarávania zákona, udelenie grantu, na tento ú?el definovaný ako priamy finan?ný príspevok vo forme dotácie:
(I)Európskej investi?nej banke alebo Európskemu investi?nému fondu, alebo
(II)finan?nej inštitúcii bez výzvy na predloženie ponúk, ak je to v súlade s vnútroštátnym právom zlu?ite?ným so Zmluvou
Ke? štrukturálne fondy financujú operácie zah??ajúce nástroje finan?ného inžinierstva, vrátane operácií uskuto??ovaných prostredníctvom podielových fondov je potrebné predloži? podnikate?ský plán ko-financujúcich partnerov alebo akcionárov alebo ich poverených zástupcov. Podnikate?ský plán musí špecifikova? aspo? nasledujúce: (A) cie?ový trh podnikov alebo projektov a kritériá a podmienky pre ich financovania;
(B) prevádzkový rozpo?et nástroja finan?ného inžinierstva;
(C) vlastníctvo nástroje finan?ného inžinierstva;
(D) spolufinancovanie partnerov alebo akcionárov;
(E) stanovy nástroje finan?ného inžinierstva;
(F) ustanovenia o profesionalite, spôsobilosti a nezávislosti manažmentu
G) odôvodnenie a plánované použitie príspevku zo štrukturálnych fondov;
(H) politika nástroja finan?ného inžinierstva v súvislosti s vystúpením z investícií v podnikoch alebo mestské projekty;
(I) podmienky pre zrušenie tohto nástroja finan?ného inžinierstva, vrátane opakovaného použitia zdrojov, sa vrátil k nástroju finan?ného inžinierstva z investícií, alebo zvyšujúce po vyplatení všetkých záruk, ?es?, priradite?ných k príspevku z opera?ného programu. Plán ?innosti musí by? posúdený a kontroluje jeho vykonávanie, alebo v rámci zodpovednosti, ?lenský štát alebo riadiaci orgán
Nástroje finan?ného inžinierstva, vrátane podielových fondov, musia by? zriadené ako nezávislé právnické subjekty riadené dohodami medzi financujúcimi partnermi alebo akcionármi alebo ako samostatná finan?ná jednotka w rámci existujúcej finan?nej inštitúcie. Komisia sa nemôže sta? spolufinancujúcim partnerom alebo akcionárom nástrojov finan?ného inžinierstva.
Náklady na riadenie holdingového fondu nesmú prekro?i? nasledujúce hodnoty – ro?ný priemer po?as trvania pomoci, ak sa nepreukáže nevyhnutnos? vyššieho percenta po verejnej sú?aži:
(A) 2% kapitálu vloženého z opera?ného programu do podielových fondov alebo kapitálu vloženého z opera?ného programu alebo holdingový fond do záru?ných fondov;
(B) 3% kapitálu, ktorým prispel opera?ný program alebo podielového fondu na finan?né inžinierstva nástroj, vo všetkých ostatných prípadoch, s výnimkou nástrojov drobných úverov zameraných na mikropodnikov;
(C) 4% kapitálu, ktorým prispel opera?ný program alebo holdingový fond pre mikroúvery zameraných na mikropodniky
Podmienky pre príspevky z opera?ných programov do finan?ného inžinierstva prístroja musí by? ustanovené v dohode o financovaní medzi riadne povereným zástupcom nástroja finan?ného inžinierstva a ?lenským štátom alebo riadiacim orgánom. Dohoda o financovaní musí obsahova? aspo? tieto údaje:
(A) investi?nú stratégiu a plánovanie;
(B) monitorovanie vykonávania v súlade s platnými predpismi;
(C) postup na vystúpenie príspevku opera?ného programu z finan?ného inžinierstva nástroje;
(D) pre zrušenie tohto nástroja finan?ného inžinierstva, vrátane opätovného využitia zdroje, sa vrátil k nástroju finan?ného inžinierstva z investícií, alebo zvyšujúce po vyplatení všetkých záruk, zodpovedajúcich príspevku z opera?ného program.
Riadiace orgány prijmú opatrenia na minimalizáciu narušenia hospodárskej sú?aže na trhu rizikového kapitálu alebo úverov. Výnosy z investícií do kapitálu a pôži?iek, menej pomerného podielu náklady na správu a výkonnostných stimulov môžu prednostne pride?ova? investorom pôsobiacim v zásade investorov v trhovom až do výšky odmeny stanovenej v stanovách z nástrojov finan?ného inžinierstva, a sú následne pomerne rozdelené medzi všetkých spolufinancovanie partnerov alebo akcionárov.
Projekty rozvoja miest, ktoré získali podporu z Opera?ného programu môžu získa? ?alšiu pomoc z Fondov mestského rozvoja.



JASPERS

JASPERS je partnerstvo medzi Európskou komisiou, Európskou investi?nou bankou (EIB), Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBRD) a Kreditanstalt für Wiederaufbau (KfW). Jedná sa o technickú pomoc pre dvanás? krajín EÚ, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 a 2007. Poskytuje ?lenským štátom podporu, ktorú potrebujú pre prípravu vysoko kvalitných ve?kých projektov, ktoré budú spolufinancované z prostriedkov EÚ (vrátane projektov PPP).
JASPERS ponúka nezávislé poradenstvo v EÚ krajiny, aby im umožnila lepšie sa pripravi? ve?ké projekty v oblasti infraštruktúry. JASPERS môžu poskytnú? pomoc vo všetkých fázach projektového cyklu - od po?iato?ného ur?enia projektu až po rozhodnutí o poskytnutí grantu EÚ pomôc?. V niektorých prípadoch môže by? poskytnutá pomoc až do za?atia výstavby etapy. JASPERS pomoc môže zah??a?:
prípravu projektu (napr. analýza nákladov a prínosov, finan?ná analýza, životné prostredie, verejné zákazky plánovanie)
preskúmanie dokumentácie (napr. štúdie uskuto?nite?nosti, žiadosti o granty a pod)
poradenstvo v oblasti súlade s právom EÚ (životné prostredie, sú?až, at?)
Projekty, ktoré získali pomoc cez JASPERS boli schválené podstatne rýchlejšie, než tie ostatné. Cie?om pomoci sú ve?ké infrašturktúrne projekty s rozpo?tom nad 50 mil. EUR podporované z fondov EÚ - napr cesty, železnice, voda, odpad, energia a mestská doprava. V prípade malých krajín, kde nebude ve?a projektov tejto ve?kosti JASPERS sa zameriava na najvä?šie projekty. Potenciálni príjemcovia by mali kontaktova? riadiaci orgán zodpovedný za koordináciu štrukturálnych fondov EÚ v ich krajine pre informácie.
Experti JASPERS sú platení z prostriedkov EK, ktorá platí nábor odborných pracovníkov; ?alší traja partneri v rámci schémy JASPERS - EIB, EBRD a KfW – prispievajú vysielaním vlastných pracovníkov. JASPERS má tri regionálne centrá vo Varšave, Viedni a Bukurešti.



Trans-European Network – Transport (TEN-T)
Prepojenie Európy: doprava

Prostredníctvom Nástroja na prepojenie Európy sa do modernizácie európskej dopravnej infraštruktúry, vybudovania chýbajúcich spojení a odstránenia problémových miest investuje 31,7 mld. EUR. To zah??a 10 mld. EUR z Kohézneho fondu vy?lenených na dopravné projekty v krajinách ?erpajúcich finan?né prostriedky z tohto fondu a 21,7 mld. EUR, ktoré budú dostupné pre všetky ?lenské štáty na investovanie do dopravnej infraštruktúry. Zámerom je zlepši? spojenia medzi rôznymi ?as?ami EÚ s cie?om u?ah?i? vo?ný tok tovaru a osôb medzi jednotlivými krajinami.
Zameraním sa na menej zne?is?ujúce druhy dopravy Nástroj na prepojenie Európy prispeje k zvýšeniu udržate?nosti dopravného systému. Poskytne takisto spotrebite?om viac možností vybra? si spôsob cestovania.
Dopravné systémy v Európe sa tradi?ne rozvíjali na vnútroštátnom základe. EÚ má zohráva? k?ú?ovú úlohu v koordinácii ?lenských štátov pri plánovaní, riadení a financovaní cezhrani?ných projektov. Dobre fungujúca sie? je nevyhnutná pre bezproblémové fungovanie jednotného trhu a prispeje aj k posilneniu konkurencieschopnosti. Komisia navrhla vytvorenie koridorov pre najdôležitejšie cezhrani?né projekty. Pod?a jej odhadu bude do roku 2020 na vybudovanie skuto?ne európskej siete potrebných 500 mld. EUR vrátane 250 mld. EUR na odstránenie problematických miest a doplnenie chýbajúcich spojení v hlavnej sieti.



Trans-European Network – Energy (TEN-E)
Prepojenie Európy: energetika

Odvetvie energetiky sa môže teši? na investície vo výške 9,1 mld. EUR do transeurópskej infraštruktúry, ktoré pomôžu splni? ciele stratégie Európa 2020 v oblasti energetiky a klímy. Nástroj na prepojenie Európy takisto prispeje k odstráneniu finan?ných medzier a problematických miest v sie?ach. Lepšie spojenia podporia ?alší rozvoj vnútorného trhu s energiou, ?o bude vies? k lepšiemu zabezpe?eniu dodávok a možnosti prepravova? energiu z obnovite?ných zdrojov úsporným spôsobom v rámci celej EÚ. Je potrebné, aby sa ob?ania aj podniky mohli spo?ahnú?, že energia bude pre nich dostupná vždy a za primeranú cenu. Finan?né prostriedky z Nástroja na prepojenie Európy budú pôsobi? ako stimul pre vä?šie investície zo strany iných súkromných a verejných investorov.



Trans-Eurpean Network – Internet 2020
Prepojenie Európy: telekomunikácie a IKT

V rámci Nástroja na prepojenie Európy sa vy?lenila suma takmer 9,2 mld. EUR na podporu investícií do rýchlych a ve?mi rýchlych širokopásmových sietí a celoeurópskych digitálnych služieb. Financovanie z tohto nástroja bude ma? pákový efekt na ?alšie financovanie zo súkromných a verejných zdrojov, a to tým, že dodá projektom v oblasti infraštruktúry dôveryhodnos? a zníži ich rizikové profily. Komisia sa na základe zdržanlivých odhadov domnieva, že financovanie infraštruktúry sietí by mohlo stimulova? investície v hodnote viac ako 50 mld. EUR. Digitálna agenda pre Európu stanovuje cie?, že do roku 2020 by mali ma? všetky domácnosti širokopásmové pripojenie s rýchlos?ou aspo? 30 Mbps a aspo? polovica z nich s rýchlos?ou nad 100 Mbps.
Pokia? ide o digitálne služby, poskytnuté finan?né prostriedky by sa využili na granty zamerané na budovanie infraštruktúry potrebnej na zavedenie technológie elektronického preukazu totožnosti, elektronického verejného obstarávania, elektronických zdravotných záznamov, portálu Europeana, elektronickej justície a služieb v colnej oblasti. Finan?né prostriedky by boli ur?ené na zabezpe?enie interoperability a pokrytie nákladov na prevádzkovanie tejto infraštruktúry na európskej úrovni, ktorá bude spája? inftraštruktúry jednotlivých ?lenských štátov.



Project Bond 2020
Inova?né financovanie a iniciatíva dlhopisov na projekty

Rozpo?et EÚ je k?ú?ovým prvkom pri podpore agendy rastu a dosahovaní politických cie?ov agendy Európa 2020. Na znásobenie dosahu rozpo?tu EÚ je potrebné intenzívnejšie využíva? inova?né finan?né nástroje. Iniciatíva dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020, ktorá bola na tento ú?el vytvorená, má dva ciele: oživi? trhy s dlhopismi na projekty a pomôc? podporovate?om jednotlivých projektov v oblasti infraštruktúry získa? dlhodobé financovanie dlhu súkromným sektorom. Iniciatíva dlhopisov na projekty by predstavovala prostriedok na zníženie rizika pre ?alších investorov, ktorí h?adajú dlhodobé investi?né príležitosti. Bude teda pôsobi? ako katalyzátor znovuotvorenia dlhového kapitálového trhu (ktorého potenciál investovania do infraštruktúry je v dôsledku finan?nej krízy v sú?asnosti do zna?nej miery nevyužitý) ako významného zdroja financovania v odvetví infraštruktúry.
Komisia navrhuje za?a? pilotnú fázu v rokoch 2012 – 2013, teda ešte v sú?asnom viacro?nom finan?nom rámci. Pilotná fáza bude založená na zmenách a doplneniach nariadenia o transeurópskej dopravnej sieti (TEN) a na rozhodnutí o rámcovom programe pre konkurencieschopnos? a inovácie (CIP) a bude ?erpa? prostriedky z rozpo?tových riadkov týchto programov do celkovej výšky 230 mil. EUR.
Podobne ako finan?ný nástroj s rozdelením rizika a nástroj záruk za úvery pre projekty transeurópskych dopravných sietí by sa rozpo?et EÚ používal na poskytovanie kapitálových príspevkov Európskej investi?nej banke s cie?om kry? ?as? rizika, ktoré EIB nesie pri financovaní oprávnených projektov. Rozpo?et EÚ bude do ur?itej miery zmier?ova? riziko, ktoré pre EIB financovanie týchto projektov znamená, pri?om zostávajúce riziko bude kry? EIB. Ak sa skombinujú finan?né prostriedky z rozpo?tu EÚ s financovaním EIB, o?akáva sa, že celková suma 230 mil. EUR zmobilizuje investície až do výšky 4,6 mld. EUR.
V pilotnej fáze je zámerom sústredi? sa na 5 – 10 projektov, ktoré sú v relatívne pokro?ilom štádiu výberového konania alebo procesu financovania, alebo ktoré si vyžadujú refinancovanie po fáze výstavby, a to v jednom alebo viacerých z troch cie?ových odvetví (doprava, energetika a širokopásmové pripojenie). Pilotnú fázu bude riadi? EIB.



Dlhodobé garancie pre TEN-T (LGTT)

Cez štruktúru „Dlhodobých garancií pre TEN-T“ (LGTT) poskytuje garancie pre prioritný dlh (senior debt), ?o by malo poskytnú? dodato?né garancie pre súkromných investorov (po dobu siedmich rokov od dokon?enia projektu), EIB by mohla poskytnú? v podstate financovanie formou mezanínového kapitálu. EIB poskytuje záložné krytie likvidity pre LGTT do výšky 20% prioritného dlhu (senior debt) v maximálnej výšky 300 mil EUR pre jeden projekt. Zárove? prostredníctvom tejto štruktúry je EIB schopná akceptova? vyššie finan?né riziko než za štandardných úverových podmienok. Pokia? je to potrebné, EIB prefinancuje súkromných partnerov poskytujúcich likviditu projektu (resp. Komer?né banky úverujúce súkromných investorov), pri?om sa stane verite?om prioritného dlhu, financovanie prostredníctvom LGTT je takto v pozícii junior dlhu. (EIB podstupuje dodato?né finan?né riziko).

Informujte sa: Milena Mrvová - MEDIA COELI® , Pekárska 11, 91701 Trnava, info@mediacoeli.sk, 00421 911 907 188

kontaktná osoba: Barbora Jan?íová, janciova.barbora@mediacoeli.sk, 00421 904 807 188

Na stiahnutie:

MEDIA COELI kombinácia grantove schemy dotacie firmy rozvoj uzemia.pdf

 http://www.mediacoeli.sk | e-mail: info@mediacoeli.sk| spracované red.systemom datasoft