> Aktuálne    > Know-how - Systém    > Dotácie - Financovanie    > Reality - Firmy    > O nás

	Nachádzate sa na starej neudržiavanej stránke, prejdite na novú ... http://www.mediacoeli.sk

O nás

Prednáška na Slovak PPP Forum 2011 Prednáška na Slovak PPP Forum 2011, prednášajúca: Barbora Jan?íová - MEDIA COELI ® Modely financovania PPP projektov – kombinácia s fondmi EÚ Cie?om prednášky je stru?ne vysvetli? alternatívne modely financovania investi?ných projektov na úrovni štátu alebo verejnej správy na Slovensku, sumarizova? hlavné výhody, nevýhody a tiež problematické body každého modelu. V závere je cie?om nazna?i? hlavné vývojové línie a predpoklady pre rozpo?tové obdobie EÚ na roky 2014-2020 optikou možností financovania PPP projektov na Slovensku v rôznych oblastiach verejného záujmu. Projekty verejno-súkromného partnerstva (Public-Private Partnership) sú vo všeobecnosti definované ako projekty dlhodobej ale ?asovo ohrani?enej spolupráce medzi súkromným a verejným sektorom v oblasti poskytovania verejných služieb. Pod?a internej definície Európskej investi?nej banky (EIB): „PPP by mal by? iniciovaný verejným sektorom – zah??a jasne definovaný projekt, de?bu rizík so súkromným sektorom – na základe ?asovo ohrani?eného zmluvného vz?ahu s jasným oddelením verejného sektora a verite?a.“ V skuto?nosti však neexistuje žiadna jednotná definícia pojmu „PPP projekt“ a názory na jeho obsah zah??ajú širokú paletu rôznych foriem spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom. Vzh?adom k absencii jednozna?nej definície pojmu nasledujúce riadky zmapujú „tradi?né modely“ financovania projektov verejnej infraštruktúry a verejných služieb a „hybridné modely“ financovania PPP projektov, teda modely, kde sa k tým „tradi?ným“ pridávajú nástroje finan?ného inžinierstva, návratné alebo nenávratné zdroje z fondov Európskych spolo?enstiev a ?alšie doplnkové nástroje. Pri poh?ade zhora pripomína vývoj financovania investícií do verejnej infraštruktúry (doprava, energia, voda, kanalizácia) a verejných služieb (sociálne veci, zdravotníctvo, šport, kultúra) efekt snehovej gule, kde sa ku klasickému využitiu štátnych dlhopisov a úverov postupne priba?ujú ?alšie a ?alšie alternatívy a kombinácie. Prvým „tradi?ným modelom“ financovania je preto práve financovanie cez štátne dlhopisy a štátne úvery. Tento model má svoje špecifiká (pod?a toho ?i ide o financovanie cez dlhopisy alebo cez úvery), pri?om niektoré aspekty hovoria skôr pre úverové než dlhopisové financovanie – napríklad lepšia kontrola pri úverovaní, ur?itos? financovania, dosiahnute?nos? (istota), absencia nákladov na emitovanie dlhu a pod. Tento model však má aj dve hlavné nevýhody: obmedzenia vzh?adom na kapacitu štátu kry? bilan?ný dlh je považovaný za „zbyto?ne predražený“ vzh?adom k doterajším skúsenostiam s nepreh?adnos?ou obstarávania dodávate?a, dodato?né navyšovanie ceny diela z rôznych dôvodov, nedodržanie stanoveného harmonogramu dodania diela, nižšiu kvalitu diela Druhým „tradi?ným modelom“ - aj ke? na Slovensku ide len o ve?mi mladú tradíciu – je financovanie investícií do verejnej infraštruktúry a verejných služieb s pomocou nenávratných finan?ných príspevkov z fondov Európskych spolo?enstiev (Kohézny fond, Európsky sociálny fond, Európsky fond pre regionálny rozvoj, TEN-T, TEN-E at?.).Možnos? financova? tento typ investícií s pomocou dotácií od?ažilo štátny rozpo?et, ke?že príspevok štátu, resp. verejného sektora predstavuje len 15 %, resp. 0-5 % (v prípade verejného sektora) z celkovej výšky oprávnených výdavkov (príspevok zo štátneho rozpo?tu v každom prípade predstavuje 10-15 %). K dovtedajšiemu financovaniu cez štátne dlhopisy a úvery sa teda „pribalili“ dotácie z rozpo?tov Európskych spolo?enstiev. Tento model financovania má svoje špecifiká, z ktorých najpodstatnejšie sú nasledujúce: disponibilné zdroje sú v rámci Národného strategického referen?ného rámca na príslušné rozpo?tové obdobie (aktuálne 2007 – 2013) rozdelené na národnej úrovni do opera?ných programov (pri financovaní PPP projektov sú relevantné Opera?ný program Technická pomoc, Opera?ný program Doprava, Regionálny opera?ný program, Opera?ný program Životné prostredie, Opera?ný program Zdravotníctvo, Opera?ný program Bratislavský kraj). Každý Opera?ný program má definované prioritné osi, každá os má svoje priority a opatrenia. Oblasti a tematické zameranie projektov, ktoré môžu by? financované týmto spôsobom je dané prioritami a stratégiou NSRR a jednotlivými Programovými manuálmi opera?ných programov. Zmeny priorít v priebehu rozpo?tového obdobia sú síce možné, no vyžadujú komplikovaný administratívny a ?asovo náro?ný proces schva?ovania na úrovni Európskej komisie bez záruky úspešného schválenia. Každý opera?ný program má svoj Riadiaci orgán (ministerstvo alebo ním poverená agentúra), Riadiaci orgán je zodpovedný za implementáciu programu a tiež za celý administratívny proces súvisiaci s ?erpaním prostriedkov. Riadiaci orgán stanovuje harmonogram výziev pre každé opatrenie Opera?ného programu. Harmonogram je daný minimálne pre každý kalendárny rok a je záväzný. Žiada? o nenávratnú finan?nú pomoc z jednotlivých opatrení môžu len vopred definovaní oprávnení žiadatelia, výška pomoci je vopred definovaná jednak z h?adiska minimálnej a maximálnej výšky oprávnených výdavkov projektu a jednak z h?adiska percentuálneho podielu výšky nenávratného príspevku na celkovej výške projektu. Obdobie ?erpania prostriedkov pre každé opatrenie každého opera?ného programu je stanovené na maximálne 36 mesiacov, pri?om celkový balík alokovaných zdrojov je potrebné vy?erpa? do 31.12.2015 (n+2 roky pre rozpo?tové obdobie 2007 – 2013). V rámci Opera?ného programu Doprava (týka sa aj iných opera?ných programov, hoci sa neuplat?uje) je navyše potrebné tzv. ve?ké projekty (nad 50 mil. EUR) podrobi? procesu notifikácie štátnej pomoci Európskou komisiou (Požiadavka notifikácie sa vz?ahuje na tie opatrenia pomoci, ktoré sp??ajú všetky nasledujúce podmienky: financovanie z prostriedkov štátneho rozpo?tu alebo akouko?vek formou z verejných zdrojov, zvýhodnenie ur?itých podnikate?ov, podnikov alebo výroby ur?itého tovaru, alebo poskytovania služieb (ekonomická výhoda, selektívnos? pomoci); narušenie hospodárskej sú?aže alebo hrozba narušenia hospodárskej sú?aže (potenciálny vplyv na hospodársku sú?až); nepriaznivé ovplyvnenie obchodu medzi ?lenskými štátmi spolo?enstva). V prípadoch, kde je zjavné, že poskytnutím NFP sú naplnené znaky štátnej pomoci a nie je možné aplikova? žiadnu z výnimiek z notifika?nej povinnosti (definované výnimky z h?adiska oblasti pomoci a výšky pomoci), je potrebné štátnu pomoc notifikova? Komisii. Predmetom notifikácie vo vz?ahu k štátnej pomoci môžu by?: poskytnutie NFP, alebo/ alebo aj náhrady za služby vo verejnom záujme. Procesné pravidlá notifikácie sú obsiahnuté v ?l. 107 ods. 1 ZFEU a v ?l. 108 ZFEU. Proces notifikácie trvá od 6 – 20 mesiacov. Financovanie formou NFP sa poskytuje formou zálohových platieb alebo refundáciou. Tretí „tradi?ný model“ financovania spo?íva v projektoch verejno-súkromného partnerstva. Hoci neexistuje presná definícia tohto pojmu, vo všeobecnosti sa tento typ partnerstva týkal projektov, kde verejný sektor vopred definoval potreby (?i už v oblasti infraštruktúry alebo verejných služieb) a vybral formou verejného obstarávania súkromného partnera (koncesionára), ktorého úlohou bolo financova? výstavbu, prevádzku a údržbu (prípadne len ?as? alebo inú kombináciu etáp) predmetnej investície po?as vopred definovaného ?asového obdobia, pri?om po?as tohto obdobia mu verejný partner spláca investíciu formou vopred dohodnutých platieb (platobný mechanizmus zoh?ad?uje platby za výstavbu, platby za dostupnos? alebo platby za dopyt). Samotný model financovania je sám o sebe zna?ne organiza?ne, ?asovo a administratívne náro?ný, ke?že je potrebné vopred dohodnú? presné podmienky platobného mechanizmu, kontroly a rozloženia rizík. Dôležitú úlohu v ?om zohrávajú komer?né banky, ktoré úverujú súkromného partnera, resp. Banky alebo kapitálové spolo?nosti, ktoré investujú do štátnych dlhopisov vydaných za ú?elom financovania PPP projektov. Tento model podrobne rozoberajú samostatné príru?ky a publikácie na úrovni Európskej komisie a tiež z dielne Ministerstva financií SR. Pre ú?ely nasledujúceho výkladu je potrebné uvies?, že prínosmi tohto modelu sú: mimobilan?ný dlh (celkový dlh verejného sektora vo?i súkromnému partnerovi sa pri splnení ur?itých podmienok Eurostatu nezapo?ítava do celkovej bilancie) rozloženie splácania na obdobie 20 a viac rokov dodržiavanie ?asového harmonogramu zhotovenia diela (pod zmluvnými sankciami) dodržiavanie finan?ného rozpo?tu projektu kvalita prevádzky a údržby diela (pod zmluvnými sankciami pri platbe za dostupnos?). Zárove? je potrebné doda?, že napriek vyššie uvedeným výhodám tohto modelu, v praxi sa na Slovensku realizoval len jeden projekt (R1). Problematická je jednak politická podpora ale aj vlažný postoj zo strany súkromného sektora, predovšetkým zo strany komer?ných bánk a kapitálových fondov, ktoré ho vnímajú ako príliš komplikovaný. V záujme zjednodušenia procesu organizácie PPP projektov ale aj zvýšenia záujmu zo strany súkromného sektora a predovšetkým zo strany financujúcich inštitúcií sa v ostatných rokoch na úrovni Európskej komisie inicioval vznik viacerých podporných mechanizmov. Prvý „hybridný model“ financovania projektov PPP spo?íva vo využití nenávratných finan?ných zdrojov ako dodato?ného zdroja krytia celkových výdavkov verejného partnera projektu. Na Slovensku sa to týka predovšetkým zdrojov z Opera?ného programu Doprava a Opera?ného programu Technická pomoc (dodato?ne vládou schválená možnos? financovania nákladov na odborných poradcov pre PPP projekty, vypracovanie štúdií realizovate?nosti a pod. v rámci prípravnej fázy projektu) – využitie dotácií pre PPP projekty na Slovensku je možné aj z ?alších opera?ných programov sú?asného referen?ného rámca, no v praxi zostáva len v rovine teórie. Cie?om kombinácie týchto modelov je dosiahnutie tzv. Pákového efektu – kedy sa znásobí efekt využitia dotácií na kvantitu a kvalitu dosiahnutých výsledkov (zjednodušene povedané vyšším po?tom vybudovaných kilometrov dia?nic, železni?ných tratí a pod.). Hoci v teórii je tento model výhodný pri financovaní ?i už malých alebo ve?kých projektov, v praxi sa na Slovensku zatia? neuplatnil. Odstrašujúcim prvkom je predovšetkým administratívna a organiza?ná náro?nos? každého „tradi?ného modelu“ (teda modelu financovania cez PPP a modelu financovania cez dotácie), ktorá sa v prípade ich kombinácie do jedného „hybridného“ modelu nes?ítava ale umoc?uje. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazni?, že kombinácia dotácií a ?alších prvkov dodato?nej pomoci pri skladaní „ideálneho“ modelu PPP projektu je vzh?adom na sú?asný vývoj a postoj relevantných strán viac-menej nevyhnutná, preto je potrebné s ?ou po?íta? ako s reálnou alternatívou financovania investícií do verejnej infraštruktúry a verejných služieb. Dôležité je však správne na?asovanie, presný harmonogram krokov, nastavenie parametrov využitia dotácií tak, aby sa predišlo zbyto?ným zdržaniam v režime výnimiek zo štátnej pomoci, a etapizácia diela tak, aby sa jednotlivé podporné prvky navzájom „nevybíjali“ a neobmedzovali. Druhý „hybridný model“ po?íta s využitím nástroja TEN-T v kombinácii s PPP projektami. V tomto prípade je využitie nástroja obmedzené tzv. Spolo?ným záujmom a „dopravnými koridormi“, ktoré sú definované na centrálnej európskej úrovni. Dotácie a iná podpora z nástroja TEN-T je možná len v prípade, že sa predmet PPP projektu týka „spolo?ného záujmu“ a ur?ených dopravných koridorov. Podobne v prípade nástroja TEN-E (v energetickej oblasti) je možné po?íta? s dodato?nou podporou len v prípade energetickej infraštruktúry, ktorá je centrálne definovaná ako prioritná pre európske záujmy. Oba nástroje poskytujú podporu formou dotácie z vlastných rozpo?tov, dotácií z rozpo?tov Kohézneho fondu vo vybraných krajinách (?lenské štáty, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004), dotácií z Európskeho fondu pre obnovu a rozvoj prioritne v cie?och Konvergencie; a ?alej formou úverov a záruk Európskej investi?nej banky. Poskytovanie dotácií má však svoje obmedzenia, napríklad je možné poskytnú? dotáciu len 10 % z výšky projektu pre jednu krajinu a maximálne 300 mil. EUR. Tretím „hybridným modelom“ je využitie nástrojov finan?ného inžinierstva v kombinácii s PPP projektami. Hlavný rozdiel medzi použitím prostriedkov EÚ v rámci ?lánku 55 nariadenia (ES) ? 1083/2006 a využívania fondov EÚ prostredníctvom nástrojov finan?ného inžinierstva spo?íva v tom, že kým pri použití nástrojov finan?ného inžinierstva je dôležitá návratnos? projektu pre rozhodnutie o poskytnutí financovania, pri financovaní z fondov EU nie je ziskovos? determinujúcim faktorom výšky dotácie ako v prípade projektov pod?a odsekov 1 až 5 ?lánku 55 nariadenia (ES) ? 1083/2006 (projekty generujúce príjmy). Medzi tieto nástroje patria: JASPERS, JESSICA, LGTT (poskytuje krytie výpadkov v príjmoch do doby maximálne sedem rokov po ukon?ení projektu). Podobne, hoci nepatria medzi finan?né nástroje, poskytuje dodato?nú podporu aj Marguerite Fund a Project Bond 2020. Trendy po roku 2014 Nasledujúce riadky stru?ne mapujú postoj relevantných subjektov k možnosti podpory a vytváraní podmienok pre PPP projekty v budúcnosti a tiež trendy v tejto oblasti. postoj Európskej komisie (+ EPEC) ve?mi silná podpora, ktorá sa premieta už do návrhu rozpo?tu pre TEN-T a tiež pre nástroje finan?ného inžinierstva, vytvorenia viacerých iniciatív a rámcov v spolupráci s EIB a tiež snahe nastavi? vlastné podmienky využívania štrukturálnych fondov (kohézny fond a štrukturálne fondy) tak, aby vyhovovali potrebám ich použitia pri financovaní PPP projektov silná podpora PPP projektom je tiež aj v deklaratívnej úrovni formou rôznych komuniké do budúcna je snahou EK prevzia? v spolupráci s EIB (prípadne ?alšími finan?nými partnermi) ?as? finan?ného rizika formou záruk pri PPP projektoch v záujme zvýšenia dôveryhodnosti projektu v o?iach komer?ných bánk a kapitálových fondov, a to bez povinnosti dodato?ných záruk konkrétneho štátu postoj Európskej investi?nej banky (EIB) podpora PPP projektov formou záruk za úvery podpora nástrojov finan?ného inžinierstva EÚ, podpora TEN-T a tiež vklad do Marguerita fund pre ilustráciu: cez štruktúru „Dlhodobých garancií pre TEN-T“ (LGTT) poskytuje garancie pre prioritný dlh (senior debt), ?o by malo poskytnú? dodato?né garancie pre súkromných investorov (po dobu siedmich rokov od dokon?enia projektu), EIB by mohla poskytnú? v podstate financovanie formou mezanínového kapitálu. EIB poskytuje záložné krytie likvidity pre LGTT do výšky 20% prioritného dlhu (senior debt) v maximálnej výšky 300 mil EUR pre jeden projekt. Zárove? prostredníctvom tejto štruktúry je EIB schopná akceptova? vyššie finan?né riziko než za štandardných úverových podmienok. Pokia? je to potrebné, EIB prefinancuje súkromných partnerov poskytujúcich likviditu projektu (resp. Komer?né banky úverujúce súkromných investorov), pri?om sa stane verite?om prioritného dlhu, financovanie prostredníctvom LGTT je takto v pozícii junior dlhu. (EIB podstupuje dodato?né finan?né riziko). postoj Slovenskej republiky (politická podpora + legislatívne podmienky) Stratégia na rozvoj dopravy do roku 2020 (marec 2010) Návrh inovatívnych finan?ných nástrojov 2007 – 2013 (II. Etapa) Politika pre realizáciu projektov verejno-súkromných partnerstiev všetky vyššie uvedené dokumenty vznikli ešte v roku 2010, vláda Ivety Radi?ovej zrušila rozbehnuté 1. a 3. balík PPP projektov a túto formu financovania ?alej nepodporovala koncom roku 2010 skon?ilo ministerstvo financií konzulta?nú podporu a služby v súvislosti s PPP projektami v roku 2011 sa slávnostne otvoril nový úsek R1, ktorý umožní rýchlostné cestné spojenie z Nitry až do Banskej Bystrice, ide o prvý realizovaný PPP projekt na Slovensku (druhý balík PPP), ktorý získal v roku 2009 cenu ?asopisu Project Finance International a agentúra Thomson Reuters ako „Infraštruktúrna transakcia roka“. Zárove? sa o nej sú?asný minister dopravy vyjadril ako o „najdlhšej, najrýchlejšie vybudovanej a najdrahšej ceste, aká bola kedy vybudovaná“. A zárove? dodal, že budúce vlády by mali pokra?ova? vo výrazných verejných investíciách, ale udržate?ným a pre spolo?nos? a štát výhodným spôsobom. Predseda strany SMER R. Fico sa vyjadril, že PPP projekty sú jediným možným spôsobom, ako stava? cesty na Slovensku. "Stavebné práce boli v priemernej až podpriemernej cene. Prosím, neporovnávajte PPP projekty s výstavbou za hotové peniaze alebo za pôži?ku, pretože tu je do tejto ceny zarátaná aj údržba cesty na 30 rokov“. postoj komer?ných bánk banky považujú za brzdu vo financovaní PPP projektov: - politické riziko (riziko prerušenia kontinuity projektov pri zmene vlády, ke?že takéto projekty sú dlhodobé) - spochybnite?nos? tendrov (a následné napadnutie výsledkov sú?aže porazenými konzorciami) - meniace sa podmienky (zadania) projektov aj po podpise zmlúv a po?as výstavby ?o by mohlo podpori? ich záujem o financovanie PPP projektov - transparentné výberové konania - zvýšené garancie zadávate?a (štátu) po?as výstavby - jednozna?né definovanie, že aj v prípade rozhodnutia príslušného súdu (resp. inštitúcie EÚ) o chybách v sú?aži (napr. o neoprávnenom vyradení niektorých sú?ažiacich konzorcií), podpísaná zmluva s ví?azným konzorciom ostáva v platnosti a následky z chybnej sú?aži nesie štát (teda štát vypláca príp. odškodné, bez vplyvu na existujúcu zmluvnú dokumentáciu s ví?azným konzorciom) - rozhodnutie o námietkach/žalobách je zd?havý proces, prípadná snaha o zrušenie platných zmlúv s ví?azom výrazne zvyšuje rizikovos? transakcií pre banky - ur?enie nového prevádzkovate?a v prípade porušenia zmluvy zo strany realizátora PPP len v spolupráci s bankou (?o umožní banke zhodnoti? rizikovos?) požiadavky a podmienky banky na schválenie financovania - tenor úverov (ú?elové úvery s menite?nými splátkami) v súlade s kalendárom platieb od zadávate?a - dostato?ná rezerva cash flow na pokrytie príp. pokút z neplnenia kovenantov (podmienok) definovaných v zmluve o dodaní služby (ak sú definované) - garancie subdodávate?ov - step-in-right pre banku v zmluvách s hlavnými subdodávate?mi - záložné právo na všetok hnute?ný, nehnute?ný majetok ako aj na spolo?nos? ako takú - nezávislá právna kancelária ako aj nezávislý odborný poradca – due dilligence a pravidelné správy po?as výstavby - kvalitný realizátor diela s dostato?nými kapacitami aj know-how schopný dielo dokon?i? v stanovenom ?ase postoj súkromných investorov (prieskum EK - „Project bond 2020“ - ukon?ený v máji 2011) v posledných rokoch sa kapitálové trhy vyhýbali nákupu dlhopisov financujúcich PPP projekty, túto úlohu prevzali vä?šinou komer?né banky EK, resp. EPEC sa snaží vytvori? vhodné podmienky pre zapojenie aj tohto segmentu trhu vzh?adom k objemu disponibilných zdrojov za týmto ú?elom v rámci tvorby rozpo?tu na roky 2014-2020 vytvorila platformu „Project Bond 2020“, ktorá v máji 2011 ukon?ila prieskum zameraný na najvýznamnejšie európske a americké súkromné spolo?nosti. Výsledkom je okrem iného, že súkromné spolo?nosti požadujú minimálny rating A/A- pre ve?ké projekty a BBB/BBB+ pre menšie projekty. Odhliadnuc od ratingu dlhopisov je pre ne dôležitý aj právny rámec projektu (legislatíva v danej krajine), konkrétne podmienky kontraktu a kvalita financovania. Záver Pre budúcnos? PPP projektov na Slovensku je k?ú?ová politická podpora, v praxi sa v ostatnom období vytvárajú ?oraz priaznivejšie podmienky pre využívanie PPP projektov na financovanie dopravnej infraštruktúry a rozvoja v ?alších oblastiach (napr. na komunálnej úrovni, sociálnej infraštruktúry, cestovnom ruchu, kultúre, športe a pod.) na európskej úrovni – zo strany EK je dokonca silná podpora pre túto formu financovania projektov vzh?adom na možný „pákový efekt“ pri využívaní EÚ fondov. Na stiahnutie: MEDIA COELI prednáška Slovak PPP forum 2011.pdf MEDIA COELI prezentácia Slovak PPP forum 2011.pdf

http://www.mediacoeli.sk | e-mail: info@mediacoeli.sk|		spracované red.systemom datasoft